Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ako sme spoznali Naruto svet 1.

29. 10. 2014

 „Sakra, sakra, sakra!“

„Máš  neskutočnú slovnú zásobu ségra...“

„Sklapni! Nebiť teba ani by sme tu neboli? Nemali by sme pristáť?!“

„A to už prečo?“

„Si si vážne nevšimol že začína pršať? A ak si náhodou nepamätáš, mi v daždi lietať nemôžeme!“, dievča ukázalo na svoje belasé krídla, ktoré pomaly ale isto začínali moknúť.

„A do ri*i... Švihom na zem!“, zavelil čiernovlasí chalan a pristával. Kvôli dažďu ale pomaly strácali rovnováhu a o pár minút už obaja padali voľným pádom na zem. Dievča bolo v celku v poriadku ale chlapec na tom tak dobre nebol.

„Kr*va! Pi*a!...“ ,spomenul toľko rôznych nadávok vo všetkých jazykoch, až si dievča zapchávalo uši. Potom k nemu prišlo a premeriavalo si ho kritickým pohľadom.

„S týmto rozhodne lietať nemôžeš “, povedala, ukazujúc na jeho krídlo v, nie práve prijateľnej podobe. Tiekla z neho čierna krv a bolo nepekne zlomené.

„No vav... Bez teba by som nevedel.“, povedal chalan ironicky

 „Sklapni. Dám ti to do dlahy tak nekňuč.“, o malú chvíľu ale pochopila že to tak ľahké nebude. Hneď ako sa dotkla krídla, začal chlapec aj proti svojej vôli kňučať a mykať sa. Nebolo divu, krídla boli tím najcitlivejším  miestom na celom ich tele a oni všetko cítili silnejšie ako normalne. Dokým dievča svoju prácu skončilo, chlapec už z tých bolestných výkrikov, skoro nemal hlas.

„Hotovo.“,  povedalo dievča a oblizovalo si ruky od čiernej tekutiny.

„Ďakujem.“, povedal a sarkasticky dodal „ Som šťastný že ti tak veľmi chutí moja krv!“

„Nediv sa mi keď si takí sladký.“, povedala s úsmevom.

„Áhhh... No tak poďme. Veď sme už aj tak zmoknutý na kosť.“, mal až neúprosnú pravdu.

Rýchlo sa postavili a bežali sa niekam skryť. Po pár hodinách už ale nemohli  a dažďu vôbec neubúdalo. Chvíľku si oddýchli a bežali ďalej. Krídla si medzitým schovali a preto, keď padli na zem vyčerpaním, nikto by ich nepodozrieval ze sú niečo viac ako obyčajný ľudia.

                                       XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Dvaja členovia Akatsuki sa práve vracali z misie keď pred sebou uvideli párik v bez vedomý. Mohli mať tak pätnásť, viac nie.

„Čo teraz?“, spýtal sa Kakuzu.

„Obetujeme ich, čo iné?“, Hidán, ako ináč? J

„Počkaj! Čo ak nás sledovali? Len sa pozri ako blízo sídla sú. Možno by sme ich mali zobrať do sídla a tom z nich dostať nejaké informácie.“, odvetil Kakuzu.

„Pre mňa, za mňa, ale odnesieš ich ty.“ Pokrčil ramenami Jashiista a išiel ďalej.

Kakuzu ich zviazal svojimi niťami, a si ich na plecia a hurá za Jashiistom s kosou.    

     

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:3

(Mira, 28. 12. 2014 22:26)

Chudák Aries :) ale tohle mě docela dostalo: „ Som šťastný že ti tak veľmi
chutí moja krv!“
„Nediv sa mi keď si takí sladký.“ :) nic proti Šiši-chan, ale nedokážu si představit jak si před těmi nadávkami zakrýváš uši. Jistě je možné že nadávky nevedeš, ale po všech těch znásilněních... :) Doufám že plánuješ časem přidat další díl :) a v případě že jo tak se těším na Nika :)

...

(Tory, 30. 10. 2014 20:19)

Dobrý, těším se na pokráčko :D Jo a bude tam i Niko? :D

Re: ...

(ŠIŠI-CHAN, 30. 10. 2014 22:23)

Ďakujem :D :D Heh, ako si to spoznala??? :D Niko je s nami všade :D