Jdi na obsah Jdi na menu
 


Čo keby Riliane Lucifen d'Autriche bola chlapec?

31. 12. 2014

 

Mladý chlapec len nechápavo krútil hlavou nad postavičkou ležiacou v posteli, všelijako zakrútenú do perín. Prišiel k nej  a snažil sa ju potichu zobudiť.

,,Princezná, vstávajte. Už je ráno." postavička len niečo zavrčala a obrátila sa na druhý bok.

,,Rin. Vstávať sa musí, tak sa už preber, prosím." snažil sa ju sluha znovu prebrať. Postavička zasa len niečo zahundrala a spala ďalej. Sluha len zakrútil hlavou.

,,Riliane Lucifen d'Autriche, mal si stávať už pred pol hodinou. O pätnásť minút máš byť v konferenčnom sále  na druhom konci paláca, a ešte niesi ani len oblečený." keď toto počul druhý chlapec, ktorý ešte pred nedávnom spal, vyletel z postele ako neriadená strela a začal si obliekať pančuchy.

,,To si ma nemohol zobudiť skôr?!  Vieš koľko trvá obliecť si všetky tie spodničky?!" kričal naňho medzitým, ako si obliekal šaty.

,,Budil som ťa každých päť minút, to ty si ten kto ma zakaždým vyhodil. A ak by si nenosil dievčenské šaty, netrvalo by ti to tak dlho." odpovedal pobavene, kým ho sledoval ako si skúša sám zaviazať korzet. Bol to pohľad pre bohov.

,,Tak sa tam aspoň tak blbo neuškŕňaj a pomôž my už Allen!" začal naňho znovu kričať. Allen sa len usmial a jal sa mu pomôcť.

,,Stačí! Chceš ma zadusiť?!"

,,Niekedy o tom rozmýšľam." povedal si po tichu.

 ,,Čo?!"

,,Nič." odpovedal drzo a dotiahol svojho brata za ruku až k posteli kde mu rýchlo obúval topánky. Potom mu ešte do vlasou zapol tú jeho neodmysliteľnú stuhu, či čo to bolo, aj s ružou.

,,No vidíš! Je z teba hotová princezná, ani nie za desať minút!" Rin si nato len odfrkol, a so sprievodom svojho brata sa vydal na tú divnú schôdzku.

_ _ _ _ _

,,Bože, tá schôdza bola hrozne nudná! Ako keby mňa zaujímalo, že nejaký ľudia nemajú peniaze! Ha, to absolútne nieje moja starosť!" povedal Rin po ceste do svojej izby. Vo svojej izbe sa konečne zastavil a započúval sa.

,,Oh, je čas na čaj!" dodal ešte a išiel si sadnúť na balkón. Allen sa len prekvapene pozrel na hodinky a predsa : boli presne tri hodiny popoludní, ideálny čas na čaj. Presne toto na svojom bratovi nevedel pochopiť, vždy vedel presne koľko je hodín, to bol aj dôvod, prečo so sebou nikdy nenosil hodinky. Doniesol mu už vopred uvarený čaj, ktorý naservíroval, ako každú stredu, do bieleho porcelánu s modrým vzorom mačky, ktorej chvost sa zakrúcal, a tým vytváral na šálke malé uško. Jeho brat ho dostal ako dar od egyptského veľvyslanca, keď uzavreli prímerie.

,,Dúfam že vieš, že ak budeš takto pokračovať, vyvoláš občiansku vojnu."  poznamenal, keď dával na stôl koláče rôznej chuti aj veľkosti, aj keď vedel že jeho brat zje len jeden druh koláča. A presne tak, len čo položil koláče na stôl, Rin sa natiahol po ten najkrajšie vyzerajúci Francúzky rožtek.   

,,Ach, ty si ale pesimista, k občianskej vojne to má ešte ďaleko." Len presne toto čakal že povie, poznal svojho brata ako vlastnú dlaň, a práve preto by ho za nič nevymenil. Niekedy si dokonca myslel že si môžu čítať myšlienky.

,,Len aby, Rin. Len aby." povzdychol si a, aj keď vedel že by nemal byť tak trúfalí, z tácky plnej koláčov si zobral maličký perník v tvare srdca.

_ _ _ _ _

Keď na druhý deň ráno vošiel Len do komnaty svojho brata, nestačil sa viac čudovať. Všetko upratané, posteľ ustlaná, závesy rozhrnuté, všetko voňalo po škorici a do toho všetkého sa niesol slabý zvuk huslí, na ktorých hral Rin.

,,Rin, čo sa ti stalo?! Nie si chorý? Nebolí ťa niečo?" začal sa oňho okamžite strachovať Len.

,,Nie. Vážne, ver mi! Len, ja od teba niečo chcem."

,,Čo odo mňa môžeš chcieť, keď si upratal celú svoju izbu? Taký poriadok tu nebol, ani keď tu celý deň skúšali pratať slúžky." divil sa Len nad jeho divným správaním.

,,Nauč ma tancovať! Nemyslím ako dievča, to viem, ale chcem vedieť aké je to tancovať aj ako chlapec, čo  sa vtedy mení a tak." Len nechápal čo to doňho vošlo, bol ako vymenený. Ale toto odmietnuť nemohol.

,,Tak dobre." povzdychol si.

_ _ _ _ _

,,Nevedel som že to zaberie celé dopoludnie. Ale nakoniec, bola zábava sa na teba pozerať, ako sa ti podlamovali nohy." uškrnul sa Len pri tej spomienke.

,,Haha, veľmi smiešne." zamračil sa Rin a otočil sa k nemu chrbtom.

,,Ale teraz vážne, prečo si chcel aby som ťa naučil tancovať? A vysvetli mi aj prečo si to vždy úmyselne kazil." Rin sa začervenal.

,,Tak ti si to poznal?" nervózne sa zasmial a sklonil hlavu.

,,Rin, prečo?" nato sa Rin k nemu pritúlil a objal ho.

,,Mne bolo smutno." zafňukal.

,,Smutno?"

,,Uhm, odkedy sme sem prišiel, si na mňa ani raz nezakričal, neobjal ma ani nič také, ako keď sme boli deti, a to len preto že sme na zámku. Aspoň raz som si to chcel zopakovať." Len sa naňho prekvapene pozrel, toto nečakal.

,,Ach jaj, mal si mi to povedať. Urobil by som to."

,,Ale potom by to už nebolo od srdca! Nechcel som ti to povedať práve z toho dôvodu, len by si to hral. Chcem ale aby si mi niečo sľúbil."

,,Urobím pre teba všetko, to predsa vieš."

,,Len mi sľúb že so mnou zostaneš. Navždy."

,,Dobre Rin, zostanem s tebou, navždy." obaja sa na seba usmiali a potom sa Rin zamyslel.

,,Oh, je čas na čaj."

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:3

(Mira, 1. 1. 2015 18:41)

To bylo super :) ve Vocaloidech se moc nevyznám, ale ani to nevadí :) Chci takový pojem o čase :D a nebo možná radši ne :D fakt super :3 a nikdo nikoho neznásilnil :) těším se na další povídky :)

Re: :3

(ŠIŠI-CHAN, 2. 1. 2015 12:21)

Arigato :D :D Heh, ani ja, poznám asi ibá... piatich? Počkať : Rin, Len, Miku, Meiko Kaito... Jop, to jest všetko. :D "Znásilnenia by sa tu veľmi nehodili." presne to som si myslela, keď som to písala :D Arigato ešte raz :D