Jdi na obsah Jdi na menu
 


Láska a Nenávisť majú k sebe blízko 2. časť - Začiatok výpravy

31. 12. 2014

O 10. rokov neskôr

,,Pane! Moja rodina hladuje, prosím, znížte nám dane!" čiernovlasí chlapec, z trónu sa pozerajúcich na skupinu otrhaných, kľačiacich ľudí nad tým len pochmúrne privrel oči a odfrkol si.

,,Odkiaľ vôbec beriete tú drzosť o niečo ma prosiť?! Som kráľ, tak sa mi practe z očí, kým vás sám nezabijem!" zvrieskol na nich a v nasledujúcej chvíli ich už odnášali stráže preč z jeho dohľadu.

,,Vy nieste človek! Ste príšera bez srdca vyžívajúca sa v bolesti ostatných! Pochopíte to ale asi až vtedy, keď sa vaši ľudia začnú búriť proti vám a chladnokrvne vás zabijú." vykríkol ešte niekto ale to už boli pred palácom a kráľ ich už skoro nepočul.

,,To pre mňa nieje nič nové." pošepol ešte a odobral sa do svojich komnát.

_ _ _ _ _

Rozprávanie rozprávača

Kráľ Quido, tiež známi ako tyranský kráľ, alebo človek bez srdca, nikdy nemal veľmi šťastné detstvo. Jeho matka zomrela v jeho piatich rokoch, z dôvodu "nepodareného" kúzla. Keď tá bosorka liečila jeho mamu, niečo sa "nepodarilo" a jedine čo po nich zostali dva mŕtve telá na podlahe. O niečo neskôr, pred siedmimi rokmi, čiže v jeho ôsmich zomrel aj jeho otec, keď ho na poľovačke prebodol besný jeleň. Vtedy sa nadobro vzdal svojich citov voči iným ľuďom, jediná, ktorá zostala v jeho srdci bola jeho stará mama. Avšak stalo sa to znovu. Choroba, ktorá sa pričinila na smrti jeho matky, sa objavila aj u nej, a liek sa stále nenašiel. Mal len jednu možnosť : Urobiť to isté ako jeho otec. Ale ako? Nemohol sa im vyhrážať smrťou, kvôli tej hlúpej dohode a ich reči a tradíciám stále ešte stopercentne neporozumel, nemohol sa im vyhrážať ani tým. Ale nemohol sa vzdať bez boja.

_ _ _ _ _

Quido

Pár dní nato, sa pred palácom zhromaždilo jeho pätnásť najlepších bojovníkov s jediným poslaním : nájsť čarodejníka alebo čarodejnicu s kúzlami dosť silnými na to aby uzdravil alebo uzdravila  jeho babku a priviesť ho/ju za každú cenu do paláca živú/živého. Od tej nešťastnej "nehody" sa k ich dedine nikto nepriblížil, preto nikto nevedel, kto to vlastne po tej bosorke zobral.

,Prečo pre boha by niekto uzatváral dohodu pre celý jeho rodokmeň? To bol môj otec až tak hlúpy že netušil, že ho oklamali? Ale mne sa to už nestane, viem čo sú zač a čo chcú urobiť. Ja sa nenechám tak ľahko nachytať!" presne to mu letelo hlavou keď dával svojim vojakom rozkaz k odchodu.

_ _ _ _ _

Richard

,Takže, kráľ nás poslal na nejakú nebezpečnú výpravu, z ktorej sa možno už nikdy nevrátime, len kvôli nejakej babke ktorá aj tak o pár rokov zomrie? Nechcem zrádzať svojho kráľa, ale zdá sa mi to málinko sebecké. Ale čo je preňho nejakých pätnásť vojakov, tí mu chýbať nebudú, má ešte tisícky ďalších. Len ja mám tu škodu že som medzi tými pätnástimi.´ presne to si myslel veliteľ skupiny kráčajúcej cez les, keď ho z jeho myšlienok vyrušil šuchot lístia. Presne v tej chvíli na nich z krovia vyskočil chlapec s nožom v ruke. Samo sebou, ostatný ho hneď spacifikovali. Jeho rysy tváre dávali najavo že z mesta určite nepochádza. Na to boli až príliš divoké.

,,Hej chlapče, čo tu robíš? Počkať, vieš naším jazykom?" Richard nemienil strácať čas nejakými nepodstatnými otázkami a prešiel hneď k veci. Chlapec si odfrkol. 

,,Vieš čo? Neviem vaším jazykom, som asi tak nevzdelaný ako vy všetci dokopy, no nie?"

,,Takže čo tu robíš?" Opýtal sa znova, pokojne. Nejaké hlúpe decko ho predsa nenaštve, no nie?

,,Oddychujem. Krátka prechádzka po lese, nič viac." usmieval sa naňho ako mesiačik na hnoji.

,,A čo mal znamenať ten nôž?"

,,Aký nôž? Ja si na žiadny nôž nespomínam." povedal s výrazom neviniatka. Richard mu pred nosom zamával jeho naostreným nožom a pozrel naho spýtavým pohľadom.

,,Ahá, takže ty myslíš tento nôž? Ja som si s ním len krájal jablká, vieš? Síce tak nevyzerajú, ale sú otrasne tvrdé." kyvkal hlavou s anjelským výrazom. Richard si len povzdychol, z toho chlapca asi nedostane normálnu odpoveď.

,,Vieš kde žije čarodejnica?" Chlapec sa naňho uškrnul.

 ,,Nie. Čarodejnicu teda nepoznám, ja poznám len čarodejníka!" začal sa smiať na celé kolo. Hneď ale sklapol.

,,Prečo sa naňho pýtate?" nedôverčivo sa na nich pozrel.

,,Máme ho doviesť na kráľovský hrad. Doveď nás k nemu, a dobre ťa odmeníme." Chlapec sa, na jeho prekvapenie, znovu začal smiať.

,,Až naprší a uschne! Kiki-chan ja nikdy nezradím, a okrem toho, načo mi budú tie vaše peniaze?! Ja mám všetko čo potrebujem tu, v lese. Sťahovať sa, pre vašu informáciu, určite nechystám."

,,Ale Kiki je dievčenské meno, nie?" povedal niekto zozadu.

,,A čo je ti potom ako sa volá?! Ty mu nesiahaš ani po kolená, nie, ani po špičky, tak zatvor tú tvoju mizernú hubu a zomri ty sviňa! Skap do rána!" začal kričať a snažil sa vykrútiť hlavu dozadu, aby videl, kto takto urazil jeho pána. Zrazu sa im vytrhol, skočil naňho, a pokúšal sa ho uškrtiť. Na ich prekvapenie, mal ten chalan dosť veľkú silu a keď ho konečne odtrhli od jeho obete, začal im utekať cez les.

,,Nina! Postaraj sa o Piersa! Ostatný za ním! Nesmie ujsť!" skríkol Richard a rozbehol sa za ním. Na svojho koňa sa vykašľal, ten chalan bol teraz jeho najväčšia priorita. Po chvíli sa im ale aj tak stratil, a čo bolo prednejšie, nevedeli ani kde sa nachádzali.

,,Haha! Vy ste ale debili! Mali ste zostať v tom svojom meste a nič by sa vám nestalo, teraz ste sa stratili a už nikdy sa nedostanete von! Skapete tu ako nejaké blbé svine, a potom splyniete s prírodou,  no nieje to krásne?! zakričal na nich zo stromu ten chalan. Ako sa tam tak rýchlo dostal, bola pre nich záhada.

,,Prvý a posledný krát ti hovorím : Poď sem!" zakričal naňho Richard. Chalan mu vyplazil jazyk.

,,Sám si si o to povedal." povedal potichu Richard a začal po ňom strieľať šípy. Ako sa im ten chlapec uhýbal, stratil rovnováhu, a zletel na zem. Našťastie spadol do lístia a nič sa mu nestalo. Potom sa to ale začalo len zhoršovať.

_ _ _ _ _

,,Pusťte ma vy šmejdi! Skapete tak či tak, tak ma do toho láskavo neťahajte!" kričal už priviazaný  o strom, pričom neustále kopal nohami. 

,,Nemal si provokovať. Je len tvoja vina že si teraz tu. Ak by si nás k tomu mágovi doviedol hneď, nemusel zomrieť nikto." Richard, ako správny chlap, sa nedal len tak rozčúliť nejakými urážkami, a stále bol úplne pokojný.

,,Tak to ti mám akože veriť?" zasmial sa pre seba chlapec. Richard pozdvihol obočie.

,,Od kedy mi tikáš?" Chlapec vybuchol smiechom.

,,A ty si si to všimol až teraz? Ale vieš čo ma zaujíma? Ako sa do pekla voláš?!" poslednú vetu skríkol, a tým jej dodal dôraz.

,,Hmm, ja som Roger, a ty si..?" zaklamal.

,,Klaus . Moje meno je Klaus. Rád by som ti podal ruku, ale ako si si mohol všimnúť, som pripútaný k stromu, tak by si mohol byť tak láskavý a odviazal ma. Potom si kľudne aj skap." povedal mu s výrazom anjelika. Richard prevrátil oči a priblížil sa k jeho tvári.

,,Neboj, to sa nikdy nestane." zašepkal mu do ucha, a potom sa obrátil na ostatných.

,,Rozložte oheň! Dnes zostávame tu!" potom sa otočil na Klausa, a potešil sa keď zistil že jeho tvár dostala rúžový odtieň. Za pár minút ich táborom začala rozvoniavať krásna vôňa pečeného mäsa. Richard, samozrejme, nebol taká sviňa ako by sa mohlo zdať, a preto dal niečo z jeho večere aj Klausovi. Ten, bez toho aby niečo povedal, mu len potichu jedol z ruky, a tváril sa, akoby bol mimo.

,,Dobre, Tina si zoberie prvú hliadku na severe, Nina na juhu, Henry má východ a Viliam západ. Potom sa s niekým vymenia, tak dúfam že nikto nebude tak hlúpy, že by ponocoval!" Richard sa tiež pomaly odkladal k spánku, avšak niečo stále rušilo jeho spánok. Čo? No predsa Klaus ktorý si, na svoju smolu, nevedel vybrať dobrú polohu na spanie, a taktiež mu bola zima.

,,Veď už spi!" zasyčal naňho.

,,Nemôžem! Je mi strašná zima!" zahučal naňho naspäť.

,,Mal si sa lepšie obliecť!"

,,A jak?! Jediné oblečenie mám doma!"

Richard váhal len chvíľu, možno za to mohla tá ľútosť ktorú v tej chvíli pocítil, alebo za to mohol ten nedostatok spánku? Alebo možno mu na mozog začala pôsobiť tá strašná zima? To sa už nedozvieme, isté je len to že sa postavil a začal Klausovi uvoľňovať povrazy. Ten sa naňho, ako inak, pozeral ako na idiota.

,,Dúfam že mi nechceš povedať že si mám ísť domou po teplejšie oblečenie." neodpustil si poznámku k jeho čudnému správaniu Klaus. Richard zakrútil hlavou a ľahol si s ním na deku. Napokon si ho pritlačil k hrudi a prikryl ich inou dekou.

,,Klamal som ti, nevolám sa Roger, som Richard." zašepkal mu ešte do ucha.

,,Ja tiež, volám sa Niki. Vieš že keď sa ráno preberieš, už tu nebudem?" na to sa Richardovi už odpovedať nechcelo, a prepadol sa do hlbín snovej ríše.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář