Jdi na obsah Jdi na menu
 


Láska a Nenávisť majú k sebe blízko 1. časť - Ako to všetko začalo

12. 12. 2014

Náš príbeh začína niekoľko rokov pred pravým začiatkom poviedky, je to príbeh o zvláštnom klane, prebývajúcim hlboko v horách, ktorého vodcovia majú neobyčajné schopnosti...

V ten nešťastný deň, keď to všetko začalo, bolo malému princovi Quidovi práve päť rokov. Jeho mama umierala na neznámu chorobu, a on bol z toho celý zmätený. V ten deň sa ale pre ňu objavila nádej, a to v podobe zázračnej osoby. Kráľ rozkázal aby tú osobu priniesli už pred pár mesiacmi, avšak nikto nevedel kde sa nachádza ich dedina, a ani ako tá osoba vyzerá. Teraz to zistili. Pár minút popoludní pricválala do paláca skupinka ľudí, a tvrdili, že zajali niekoho, kto vie uzdraviť ich kráľovnú. Bola to ich posledná šanca, preto kráľ neváhal a rozhodol sa ich vypočuť.

,,Kráľ môj! Sme poctený že sme sa s vami mohli s..." nedopovedal prvý z nich keď ho kráľ prerušil.

,,Nemárnite môj čas hlúpymi rečami a hovorte, ako mi chcete zachrániť manželku!" rozkázal si kráľ.

,,Och áno pane. Pred pár dnami sme počuli zvesti o tom že neďaleko v horách sídli malá osada ľudí s kúzelnými schopnosťami. Potom sme sa ale dozvedeli že mágiu dokáže ovládať len jeden človek z nich všetkých, tak sme si počkali a chytili sme ju." povedal stručne ten, čo aj predtým.

 ,,Kde je?"

,,Tu tu pane! Ráčte sa pozrieť." doviedol dopredu dievča, ruky zviazané za chrbtom, na očiach šatka. Neposedné, blonďavé vlasy jej padali do tváre, ale aj tak to vyzeralo akoby sa pozerala priamo na kráľa.

,,Čo je s tými očami?" spýtal sa kráľ.

,,Pane, počuli sme zvesti že ak sa na niekoho pozrie, zakľaje ho."

,,Ako viete že vie čarovať?"

,,My sme ju videli. Na lúke uzdravila nejaké dieťa len tým že sa ho dotkla! Bolo to úžasne!" zajasal nad tým iný chlap. Kráľ sa zamyslel.

,,Ako sa voláš, žena?" obrátil sa k zajatkyni.

,,Nie som vám nijak povinná odpovedať!" odvetila nevrele

,,Čo si to dovoľuješ?! Som tvoj kráľ, musíš mi odpovedať!" naštval sa na ňu.

,,Ja nemám kráľa! Ja sama mám kmeň o ktorý sa starám, a od ktorého ste ma len tak odtrhli pre svoje vlastné potreby! Nieste nič iné len sebec, ktorého nezaujíma nič iné len jeho vlastné šťastie!"

,,Som snáď sebec keď sa snažím svojmu synovi zachrániť matku? A svojmu kráľovstvu kráľovnú?"

 ,,A preto unesiete inému kmeňu jeho matku? Ak by moji ľudia uniesli vás bolo by to to isté, ako to čo robíte teraz vy, tak sám povedzte čo by sa stalo s vašou krajinou, hmm?"

,,Ticho ty bosorka! Práve máš na vyber len dve možnosti : Buď vyliečiš moju manželku a potom sa vrátiš do toho svojho kmeňa, alebo neurobíš nič a ja sám dám celý ten tvoj klan vyvraždiť!"

,,Tak to teda počkať! Prečo ma práve teraz vôbec vydierate? Ja mám o mnoho väčšie práve niečo od vás požadovať! A niečo aj skutočne chcem!" kráľ sa nad tým zamyslel a odpovedal:

,,Tak čo chceš na výmenu za záchranu mojej manželky?"

,,Chcem, aby ste my sľúbili, na celú vašu krajinu, že VY ani NIKTO z vášho rodokmeňu sa nepokúsite nikdy zabiť niekoho z celého môjho klanu, ani teraz, ani po mojej smrti, a ani po smrti mojich ďalších nástupcov. To je všetko." kráľ nad tým premýšľal len chvíľu, potom si zo stola zobral pergamen, a spísal všetko čo mu táto čudná bosorka povedala. Potom to dal pisárovi, aby to prepísal ešte raz. Na obidva pergameny sa podpísal, počul že takto sa uzatvárajú dohody v iných krajinách, a podal ho až k tej žene. Tá sa bez mihnutia oka podpísala tiež, aj keď pre kráľa bolo záhadou ako to dokázala so zaviazanými očami.

,,Jedna táto dohoda pôjde k vám, aby ste nezabúdali, prečo táto dohoda vôbec vznikla. Druhá ostane tu, aby všetci z môjho rodu vedeli, že vás nikdy nemôžu zabiť. Je to takto v poriadku?"

,,Iste. Avšak, kto odnesie až k nám? Dovoľte mi privolať jednu moju veľmi dobrú priateľku. Verím jej, a viem že ak to odovzdám jej, určite sa to dostane až k nám."

,,V tom prípade súhlasím." odpovedal kráľ. Mladé dievča sa chvíľku ani nepohla, avšak hneď potom sa vedľa nej zjavil malé tornádo a z neho vystúpila o niečo mladšie dievča. Pri pohľade na nich si človek musel myslieť že sú dvojčatá.

,,Rosa! Ikanojo! Nata n´dera, vak´e jo!" hovorila niečo cudzím jazykom, ktorému nikto nerozumel.

,,Lili, kómoet´ma vrrekton ha níý ne hons, nate déékojn baren´l ho! Varré kana deme´r Kreje´n! De ho Kiki de´le merdós kan Magai ne k´eta, hont´e van komre var´as, hane Lila?"

,,Hane! Vám´e natíje? Ho Kiki kan Magai nag´hhed? K´eta van mar´e ichoj! Kiki nag´h bek káán Magai, Niki ta Miki nag´h kame Magaj, va´ra Kiki bek káán!"

,,Kiki merdós kan Magai! Tut´é mare maroj koŕra rej, horele Lili!"

,,Va´ra, ikáájo!" potom sa to dievča uklonilo a zmizlo.

,,Čo to bolo za rozhovor?" spýtal sa kráľ hneď potom.

,,Len som jej dala inštrukcie čo má za dobu mojej neprítomnosti robiť. Tak, nemali by sme sa radšej ísť pozrieť na vašu manželku? Ešte pred chvíľou ste sa tak náhlili za jej záchranou."

,,Iste, tak poďme!" kráľ samozrejme nevedel čo znamenal pravý rozhovor tých sestier, ak by to však vedel, určite by sa tak neponáhľal. Avšak malý chlapec schovávajúci sa za trónom, si vďaka svojim knihám a štúdiu cudzích jazykov vedel preložiť aspoň polovicu. Aj tak ale svojho otca nevaroval, sám nevedel prečo. V mysli si ale dal prísahu, že nikdy viac nebude nikomu, okrem svojej rodiny, veriť a odobral sa naposledy sa rozlúčiť s matkou...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

*-*

(Merylyn, 18. 12. 2014 11:05)

Vypadá to zajímavě :D Čekám na další díl ;DD

Re: *-*

(ŠIŠI-CHAN, 18. 12. 2014 13:55)

Jéééj, to sa aj niekom páči :D Som prekvapená, a na dalšom dieli sa už pracuje :D

Re: Re: *-*

(Merylyn, 31. 12. 2014 12:12)

Abych řekla pravdu, jakmile jsem začala číst o tom děvčeti, vybavila se mi Samara xDDD A když už dopíšete toto, tak byste mohli i toho ShIzayu (tu s tím věnováním pro Tori xD) Obě povídky jsou cuute a nemůžu se dočkat :D

Re: Re: Re: *-*

(ŠIŠI-CHAN, 1. 1. 2015 3:48)

Jop, to mám už tiež rozpísané :D Tak asi po novom roku :D